Varna mi zmenila život

Myslím, že budete so mnou súhlasiť, keď napíšem, že čím viac človek cestuje a spoznáva, tým viac sa menia jeho názory a aj zmýšľanie. Jasné, závisí to od toho, čo na svojich cestách vidí. Priznám sa, že mňa moja ostatná “dovolenka” kvalitne zmenila. Bola som navštíviť moju sestru, ktorú som už tri roky nevidela. Je v reholi, Misionárky lásky (alebo Sestry Matky Terezy) a keďže je misionárka, nedalo sa jej prísť ani na našu svadbu a tak sme sa rozhodli vycestovať za ňou. Nebuďte zhrození, ja to chápem a aj ona je šťastná tam, kde pôsobí. Ak mám byť úprimná na to, v akej chudobe sa rozhodla žiť a čo všetko v živote robí, tak je oveľa šťastnejšia ako ja a veľa ľudí okolo mňa. Smeje sa 80% svojho času a jej myšlienky lámu moje srdce.

Dnes vám chcem napísať zopár krátkych príbehov z Varny, ktoré ma úplne dostali. Ozaj, moja sestra sa teraz už síce volá sestra Salomea, no u nás doma to bola Betka a tak budem aj o nej dnes písať.

Stretnutie s Betkinou No.1 

Predstavte si. Kráčate v Nedeľu z kostola a oproti vidíte bezdomovca, ktorý žobre. S najväčšou pravdepodobnosťou sa mu vyhnete, alebo hodíte pár drobných “aby vám dal pokoj”. Kráčať z kostola s mojou sestrou bolo o inom. Oproti nám išla úplne špinavá a smradľavá žena. V tom moja sestra skrýkla: “poďte! Za ňou musíme ísť, to je moja Number one. Chcem jej veľmi pomôcť, ale ona nechce prijať pomoc od nikoho. Vždy sa pri nej aspoň zastavím, pozvem ju na polievku a dám jej krížik na čelo.” Verte mi, že som skoro odpadla, keď som videla ako beží vysmiata k tejto žene a nevie sa dočkať ako sa s ňou porozpráva. Nerieši aká je. Nerieši, čo by tá žena mala robiť a čo by nemala robiť. Rieši to, že je smutná a otrhaná a ona jej chce pomôcť. Dávať jej kúsok lásky vždy, keď pôjde okolo. A toto bol len začiatok.

Polievky pre bezdomovcov

Som človek, ktorému prirodzene vadí bordel a smrad, hnevám sa na ľudí, ktorým sa nechce robiť a pod. Rozhodnúť sa rozdávať polievku pre chudobných bol pre mňa obrovský krok mimo komfortnú zónu. Dnes som za neho vďačná. Viete paradox je, že hoci títo ľudia dostávali polievku zadarmo, našlo sa medzi nimi veľa takých, ktorí sa mi ani nepozreli do očí, keď som im podávala chlieb. Bola to pre mňa škola dobrých skutkov. Naučila som sa robiť veci nezištne. Navyše okrem polievky sa bezdomovci spolu so sestrami modlia a čítajú evanjélium a potom im chvíľku jedna sestra káže. Neverili by ste, ako ich to baví a ako sa zapájajú. Neviem si predstaviť čím všetkým si človek musí prejsť, keď skončí na ulici, ale ten život určite nie je ľahký a tiež si nemyslím, že si za to môžu úplne sami. Podľa mňa je väčšina z nich veľmi zranená životom. Niektorým sa dá pomôcť a niektorým nie.

Záchrana ženy z ulice

Pred niekoľkými rokmi našli sestry počas zimy na ulici jednu ženu. Volá sa Fanka (moja mama ju volala Funky 😄). Keď ju priviezli do domu, bola úplne zmrznutá. Rozhodli sa ju umyť, ošetriť a ubytovať v dome, lebo tam majú zopár postelí pre ženy z ulice. V momente, keď jej začali vyzúvať topánky, tak jej spolu s topánkami odišli aj prsty, ktoré boli úplne odumreté od zimy. Previezli ju do nemocnice, kde jej dali nohy do poriadku. Fanka dnes nemá ani palce ani prsty na nohách a stále žije v dome. Je to taká pani, ktorá sa rada fintí a je veľmi vďačná za to, ako jej sestry pomohli. Keď sme odchádzali darovala mi sponu do vlasov. Povedala, že som taká mladá a pekná, že sa mi bude hodiť. Chápete? Aj z toho mála čo mala na izbe sa rozhodla mi niečo podarovať len tak. Vuav.

Kaliakra

Navštíviť Kaliakru bolo pre mňa jedno z najsilnejších duchovných zážitkov. Je to miesto, kde 40 mladých dievčat skočilo do mora, pretože ich chceli Turci znásilniť. Oni sa nemali ako brániť a tak sa pochytali za vlasy a skočili. Stáť na mieste, kde urobili ten odvážny krok obety bolo bolestivé. Pre mňa je to 40 mučeníčok, ktoré stáli pevne vo viere.

Spontánne prosby

Vo Varne ma prekvapilo, že majú jeden katolícky kostol a ostatné sú väčšinou pravoslávne. Ľudia v kostole sú rodina, ktorá sa nebojí pred sebou zdieľať aj svoje trápenia. Krásny moment počas svätej omše boli prosby. Kňaz vždy vyzval ľudí, aby nahlas prosili Boha o to, čo im leží na srdci. A tak sa jedna žena modlí za pokoj v cirkvi, druhá prosí o vieru vo svojej rodine, ďaľsia odovzdáva Bohu zdravie. Je silné vidieť v akej komunite tu ľudia žijú, ako si vzájomne pomáhajú a že cirkev je vlastne ich duchovná rodina.

Veriť v Božiu prozreteľnosť

Veľmi ma zaujímalo odkiaľ majú sestry jedlo a tak som sa opýtala mojej sestry. Povedala, že niektoré veci kupujú za peniaze, ktoré dostanú, ale väčšinou im niekto jedlo prinesie. Nedávno vraj prišiel muž, ktorý sa ich opýtal, čo robia a prečo to robia. Ony mu vysvetlili v čom spočíva ich služba. O pár dní sa vrátil s plným autom jedla a o polievky pre bezdomovcov bolo na dva mesiace postarané. Vuav! Aký zázrak! Sestry sa niekoľkokrát do dňa modlia, chvália Boha a prosia ho o pomoc. Baví ma ako s Bohom spolupracujú. Ich viera mi ukázala, že aj ja potrebujem viac veriť a menej sa báť. Viac sa modliť a prosiť, veriť a dávať.

Ja si myslím, že s týmito príbehmi by som vedela pokračovať ešte na ďalšie štyri strany, ale toto stačí na to, aby som aj vám pripomenula, aby sme spoločne nezabúdali robiť dobré skutky, aby sme sa modlili a aby sme očakávali, že Boh nám pomôže. Aby sme Bohu verili aj keď máme dlho pocit, že nás nepočúva. Aby sme boli dobrí, aby sme nehrešili a boli veselí. Aby sme sa netrápili zbytočnosťami, ale aby sme sa po každom páde postavili na nohy a opäť žli v radosti. Aby sme sa starali aj o našu Zem a vážili si, čo Boh stvoril.

Ak ste doposiaľ nikdy neboli takto pomáhať chudobným, začnite to robiť aspoň dvakrát do roka. Zmení vás to, verte mi. Viem, že sa to v bežnom živote nedá robiť tak, ako to robia ľudia v reholi, preto oni sú tam a my ostatní pracujeme a slúžime v našich rodinách. Avšak, raz za čas by sme mohli urobiť niečo viac.

Na záver chcem ešte dodať, že vzdávam poklonu môjmu maželovi, ktorý išiel na dovolenku so svojou manželkou a svokrou a celý týždeň bol sám medzi ženami. Dal to ako kráľ a dokonca si s maminou potykali! Ach, dobre som sa vydala. Ženy máte jednu smolu, že Daniel je už forever môj 😐.

Majte ešte krásny týždeň.

S láskou, Barbora. ❤️

  
  

5 Comments

  1. Nádherný prenádherný článok, dotkol sa ma. Ty si Svetlo 🙂 Veľmi rada čítam tvoje články, sú funny, majú hlbokú myšlienku, sú písané zo srdca a je to vidno. Baši, zo srdca Ti prajem, aby sa ti v živote darilo a aby si aj naďalej bola taká vnímavá na Božie vnuknutia. Meníš svet… minimálne ten môj 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *