Svadba je sviatosť, nie len papier

Ahojte 🙂, kade-tade na internete sa v poslednej dobe stále viac prezentuje svadba ako len zbytočný kus papiera a cítim potrebu sa k tomu vyjadriť.

Po prvé. Som za to, že sny sa majú plniť a myslím si, že nie som jediná, ktorá svoje barbies obliekala do bielych šiat. Tešila som sa na to, ako si raz oblečiem svoje “svatební”, ako si dám s mojim princom prvú pusu (ok, na svadbe to prvá nebola, ha ha) a budeme spolu až kým nás smrť nerozdelí. Ženy, ak snívate o svadbe, hľadajte vedľa seba niekoho, kto zdieľa s vami túto hodnotu. To, že ste to cítili ako malé, neznamená, že ako dospeláčky to musíte vyhodiť zo svojej hlavy. Viem, že nie každý to tak má, preto sa nemusíte k tomu vyjadrovať. Píšem tento príspevok preto, lebo okrem názoru, že svadba je na prd, existuje aj iný názor.

Svadba nie je len kus papiera. Ach. Toto ma bolí najviac. 13. Október bol deň, kedy do kostola prišlo vyše sto ľudí a modlili sa za našu lásku, hovorili k Bohu a prosili ho, aby žehnal našu spoločnú cestu. Ja a Daniel sme mali nádhernú príležitosť verejne vyhlásiť to, čo v srdci cítime. Svadba nie je o papieri, ale o obrovskom požehnaní a tak silnom momente lásky. Je o kroku k zodpovednosti. A ja sa veru tejto zodpovednosti nebojím. Nestačí mi urobiť príspevok na Instagram, kde verejne vyhlásim, že Daniel je láska môjho života. Chcela som vojsť do kostola, stáť mu tvárou v tvár a pred Bohom, kňazom a všetkými ostatnými povedať, že ho nekonečne Milujem. Že ma teší mu sľubíť lásku, vernosť a oddanosť po celý svoj život, lebo každé ráno sa budím s vedomím, že to je to hlavné, čo chcem na tejto zemi robiť. Tak silný prejav lásky nie je len kus papiera a svadobný deň má pre mňa veľký význam. Už len preto, že Daniela môžem volať svojím manželom. To je tak krásne.

Ja osobne si myslím, že dnes sa ľudia boja záväzkov a vidia okolo seba milióny rozvodov, ktoré ich demotivujú. Jasné, veď rozvod sú len ďalšie “papierovačky”. Ja by som nedokázala s niekým, komu neverím , že ma bude milovať po celý život, zdieľať domácnosť a mať deti. Každý má na to svoj názor, ale vo mne negatívny postoj voči svadbe vyvoláva dve veci. Neverím svojej láske a neverím láske toho druhého. Lebo svet už je taký.

Na záver ešte dodám, že podľa mňa sa svadby vytrácajú aj kvôli tomu, že ľudia si chcú najprv všetko vyskúšať. Vyskúsať bývanie, deti, hypotéku, cestovanie… ach, ako keby sa to všetko nedalo robiť aj po svadbe. S Danielom sme si nič nevyskúšali a sme tu. Milujeme sa každým dňom viac a viac a svadba? Tá nás neuveriteľne zmenila k lepšiemu. Milujem byť jeho manželka a chcem vás dnes povzbudiť do toho, aby ste sa svadby nebáli, aby ste ju nepovažovali za zbytočnosť, ale aby ste v nej začali hľadať to, prečo bola stvorená. Cieľom svadby nikdy nebolo zbytočné papierovanie. Cieľom svadby bolo posilniť lásku. Žehnať vzťahom. Spájať a tešiť.  A nikoho do svadby netlačím, ale aspoň o nej nehovorte ako o kuse papiera, lebo tak to fakt nie je. Myslím, že kým nemám deti, nemôžem hovoriť, že vychovať ich je maličkosť. Kým nemáš po svadbe, nehovor o nej, že nič neznamená. To, že v niektorých prípadoch to nedopadlo najlepšie, ešte neznamená, že sviatosť manželstva je blbosť.

Rozpísala som sa riadne, ale tento rok som si povedala, že už nebudem ticho s tým ako veci vnímam ja. Ďakujem za to, že ma sledujete a podporujete. Chcem, aby sa na verejnosti hovorilo viac o Bohu, aby tradície, ktoré milujeme boli prezentované aj v dobrom a už mi tu chýba asi len, že chcem svetový mier. LOL, ale fakt chcem.

Majte krásny deň, s láskou Barbora. ❤

Fotografie: Nora a Jakub

8 Comments

  1. Veľmi pekný článok B., s radosťou som si ho prečítala (veď sama som vydatá) a preto tiež rada vyjadrím svoj názor. 🙂

    Súhlasím s tým, že svadba nie je len papier, je to omnoho, omnoho viac. Ty však píšeš o svadbe hlavne ako o sviatosti pred Bohom, vnímaš to, pochopiteľne, zo svojho pohľadu, ale čo mi v článku možno trochu chýba je nejaké ďalšie poukázanie významu svadby nielen ako sviatosti manželstva ale aj ako právneho zväzku. Pretože svadba pre mnohých nemusí byť nutne v kostole, aj keď rozumiem, že tvoj blog sa silno spája s Bohom. Sú však ľudia, ktorí sa chcú brať, tiež z lásky a z úcty k druhemu, len proste nie v kostole. A zväzok je rovnako platný (pre každého z toho pohľadu, čomu verí). Nakoniec ten rozvod sa potom v oboch prípadoch deje skôr na právnej strane, lebo čo Boh spojil človek nerozdelí a sama viem, že tí, čo najviac chodia do kostola sa potom pri súde správali, akoby Boha nepoznali.

    My sme sa tiež vzali v kostole, mali sme úžasného kňaza a som vďačná, že sme ho našli, ale pre mňa osobne tento krok až tak dôležitý nebol, hoci spätne som najviac vďačná, že sme tak urobili. Aj pre môjho muža je svadba hlavne o tej zodpovednosti, úcte a samozrejme, o láske, ktorú k sebe cítime. Doma, v kostole, na papieri aj mimo neho. Netreba však zabúdať, že naozaj má spoločné priezvisko mnoho výhod práve z právneho hľadiska :D. Takže keď niekto hovorí, že je to papier, má pravdu, ale je to veľmi dôležitý papier, žiadna zbytočnosť. Ak ako píšeš, nepochybujem o svojej láske a ani o tej partnerovej.

    Súhlasím s tebou, že ľudia sa dnes boja zodpovednosti, ale ja by som si nikdy nevzala hypotéku spoločne s niekým, kto nie je môj manžel, chápeš ma. Veď hypotéka je takisto (takmer) na celý život ako manželstvo, čiže ak niekto nechce svadbu ale vezme hypotéku, tak to je kontraproduktívne, veď je to v dnešnej dobe skoro porovnateľné (s nadhľadom) :D.

    Každopádne, dnes je krásne, že sa každý môže rozhodnut ako chce, ja som vďačná, že sme sa vzali a nemenila by som, ale sú ľudia, ktorí to fakt nechcú, netúžia po svadbe (malej ani veľkej), nepotrpia si na to a jednoducho je im dobre tak, ako fungujú. Dôležité je, aby to vo vzťahu cítili obaja rovnako a nie tak, že jeden chce a druhý nie alebo naopak. A tak, ako sa my nebudeme pozerať so zdvihnutým obočím na tých, ktorí sa pre svadbu nerozhodli, musia aj oni pochopiť, prečo je to pre tých, ktorí sa rozhodli zobrať tento krok dôležitý. Nedegradujme sa navzájom, viem si predstaviť, koľko ľudí ťa muselo vytočiť, keď hovorili, že svadba je len papier a inšpirovali ťa k tomuto článku. 😀 plne ti rozumiem, tiež sa z ľudí potrebujem na blogu vypísať, lebo by ma porazilo. A tento môj koment je už tiež samostatný článok. 😀

    1. Si sa rozpísala, moja :D. Srandaa… áno písala som hlavne z môjho pohľadu, lebo tak to vnímam ja a písala som hlavne príbeh z vlastnej skúsenosti, preto toľko o Bohu. Napísala som, že nikoho do svadby nenutím ani nepíšem, že musí so mnou každý súhlasiť, len ako ja neriešim ľudí, ktorí si povedia, že nechceme svadbu, lebo to nie je náš štýl, tak asi by som bola rada, aby ľudia prestali o tom hovoriť ako o zbytočnom kuse papiera. A hlavne tí, ktorí majú vplyv na veľa mladých ľudí. Veď vieme, že internet dovoľuje veľa a preto tí starší, ktorých sledujú tí mladší by si mali dávať pozor na to, ako sa o svadbe vyjadrujú. Proste mi to bolo riadne ľúto no a vlastne aj je. A chcela som napísať môj názor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *