Pozor ide katolíčka!

Ahojte 🙂, ako som včera pridala na Instagram fotku, že v novom článku budem písať o tom, že “smutné očká, bledé líčka, pozor ide katolička” je už dávno za nami, dostala som viacero správ, kde ste mi radili k čomu všetkému sa mám vyjadriť. Rada by som vás hneď na začiatok upozornila na dva dôležité fakty.

“po prvé” mám veľmi rada katolícku cirkev a nebudem tu písať hejty na to, že do kostola nemáme nosiť výstrihy, minisukne alebo že cirkev je zlá keď hovorí, že naše telo je Chrám Ducha Svätého. S tým súhlasím a myslím si, že sú to múdre slová. Do kostola sa chodí pre niečo iné, než ukázať novú kolekciu zo šatníka.

“Po druhé” nie som najmúdrejší človek na zemi. To čo viem dnes, som nevedela, keď som mala trinásť a aj s vekom sa menia moje názory. Rada píšem o tom, čo si myslím, ale zároveň vás chcem poprosiť, aby ste tie pekné dve hemisféry použili na to, že si vymodelujete vlastný názor.

A k veci. Fakt neviem, kde vznikol mýtus, že veriace dievčatá sa nemôžu parádiť, respektíve, že by sa nemali starať o fyzickú krásu. V Jeruzalemskom preklade Biblie sa píše, že keď Adam prvýkrát uvidel Evu, jeho reakcia bola: “To už hej! To je kosť z mojich kostí…” (Gn 2, 23). Sedliacky rozum mi hovorí, že Boh nás nepozýva iba ku kráse vnútra ale aj k tej fyzickej. Veď Eva ešte nič nestihla povedať a Adam z nej skoro odpadol. To znamená, že to bolo aj fyzické. Eva bola beauty queen. S Danielom sa o kráse dosť často rozprávame a zhodli sme sa na názore, že najlepšia žena je tá, ktorá vie správne kombinovať peknú tváričku s pekným charakterom.

V tejto časti článku by som sa rada venovala konkrétnym veciam, na ktoré ste sa ma pýtali na Instagrame.

Dlhé vlasy, šperky, tetovania, náušnice…

Táto otázka ma veľmi zaskočila, pretože si myslím, že vlasy môžu byť natoľko uletené nakoľko to vedia rozdýchať naši rodičia a každý z nás pochádza z inej rodiny, kde sú iné pravidlá. Naša babka nám napríklad ako deťom dovolila cez letné prázdniny krepové farby na vlasy, ale kým prišla mamka museli sme to vymyť! 😃 Každý to má doma ináč a je dobré vedieť rešpektovať našich rodičov, kým sme pod ich strechou. To isté si vlastne myslím aj o tetovaniach, náušniciach a pod. Ja som o tetovaní nikdy nesnívala, ale ak by som, asi by som sa zmierila s tým, že kým bývam pod maminou strechou a ona ma živí, platia jej pravidlá a potom by som si možno niečo dala vytetovať. Samozrejme nesúhlasím s tetovaniami, ktoré sú démonické, respektíve sú nejakým výsmechom a pod. Keď si dá niekto vytetovať meno frajera a pod., tak si myslím, že v pohode.

Dĺžka sukní, výstrihy…

Na túto tému som sa s maminou hádala celé detstvo. 😀 Ako dospelá viem, že v niečom mala pravdu a niekde bola len viac starostlivá ako by sa mi páčilo. Ja si myslím, že toto je otázka svedomia, motivácie a typu postavy. Keď si dám kratšiu sukňu preto, že vonku je fakt teplo a budem sa cítiť pohodlnejšie, tak prečo nie. Samozrejme, svet nepotrebuje vidieť môj zadok a tak si nedám “hrubší opasok”, ale sukňu. Výstrihy u mňa nikdy nezohrávali nejakú úlohu, pretože moje lentilky pod kobercom boli vždy lentilky. Myslím si, že aj to je veľmi dôležité si pri obliekaní uvedomiť. Akú mám postavu, čo už je na mne moc odvážne a čo na druhej strane je v pohode.

Aby som to zhrnula, tak v celom článku som chcela napísať, že sa nebojím byť krásna, výrazná a občas sa obliecť tak, aby som bola viac príťažlivá. Na moju maminu sa denne vešalo osem detí a ona si aj tak našla čas ráno natočiť vlasy a urobiť modrú očnú linku tak, že som z každej strany počúvala akú mám krásnu mamu. Výhovorky, že nemáte čas, sú výhovorky. Nemusíte to preháhať v starostlivosti o seba, ale ani to zanedbávať. A aby ste vedeli, u mňa jednoznačne funguje fráza: “veselé očká, vykontúrované líčka, aká krásna katolíčka.” To som ja!

S láskou, Barbora. ❤️

 

2 Comments

  1. Baška naozaj nádherný článok, veľa žien a dievčat to potrebuje počuť a vidieť. Objaviť svoju krásu a nehanbiť sa za ňu. Ďakujem za pekný článok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *