Bola som v štvrtom ročníku na Pegečke (Stredná pedagogická škola), bol máj a mne sa začal akademický týždeň. Vonku hlásili mega horúčavy a krásne jasné až priam letné dni. Okrem poctivého učenia som si teda povedala, že sa budem každý deň opaľovať. Našla som si niekde na webe, že najdokonalejší bronz chytím, keď budem 15 minút ležať na každej strane tela, vrátane bokov. Aby som vám lepšie priblížila samotné opaľovanie, bola som ako také kurča. Nie na grile, ale na Slnku. Po týždni som ozaj chytila farbu z každej strany, ale samotné opaľovanie som si nikdy neužila. Mala som ho tak strašne nalinkované, že vlastne som sa len sústredila na to, ako v každej polohe musím vydržať 15 minút. Zazvonil budík a ja, kurča, som sa otočila. Nebol to relax, ale ďalšie tudúčko. A povedzme si úprimne, opaľovanie je o oddychu predsa.
Píšem tu o tomto príklade môjho opaľovania, lebo mám zo života viacero situácií, kde som sa takto správala. Všetko čo išlo mimo moje stopky ma riadne znervóznilo a vystresovalo. A mnohokrát som tak brala cvičenie a rozličné aktivity vo voľnom čase. Prechádzky som si stopovala na kroky a modlitba musela trvať maximálne 30 minút, aby som všetko stihla a aby sa môj program nenarušil.
Myslím si, že ako mi pribúdal vek a povinnosti, tak sa to postupne menilo. Menili ma momenty, kedy som náhle ochorela alebo musela som sa prispôsobiť okolnostiam, ktoré nastali. Zrazu boli momenty, kedy som nemohla vyhovieť všetkým a musela som sa naučiť vyhovieť aj sebe, aby som totálne nevyhorela. Učila som sa užívať si svoje voľnočasové aktivity a nebrať všetko príliš vážne.
Povedala som si, že vám napíšem dnes tieto riadky, lebo som bola plávať na bazéne a trošku sa opaľovať. Bolo to však úplne iné. Plávala som toľko, koľko som chcela. Nesledovala som dĺžky a nesledovala som čas opaľovania. A uvedomila som si, že je super mať naplánované veci a aj mať stanovené isté ciele, ale nie je dobré byť závislý na tom ako presne všetko musí byť. Myslím, že mnohí ľudia nemajú problém nájsť spôsob ako zodpovedne pracovať, cvičiť a aj oddychovať. Mne to chvíľku trvalo a teraz, keď som tehotná a všetko sa úplne mení a niekedy som z toho pár dní nervózna, potom príde moment, keď sa zastavím a spomeniem si, že túto nervozitu som už niekoľkokrát prekonala a stačí sa upokojiť a ukľudniť. Takže nie, nemyslím si, že môj naškaťuľkovaný život je už úplná minulosť, ale uvedomujem si stále viac to, ako sa správam a pracujem na tom, aby to bolo lepšie.
Tak vám prajem, aby váš život neriadili iba stopky a tudúčka, ale aby ste v ňom zažívali kopec radostí a spontánnych vecí, ktoré vám rozžiaria úsmev na tvári.
Prajem vám krásny deň. S láskou, Barbora. ❤️
