Ako sa udomácniť v novom prostredí

Jedna zo zaujímavostí o mne je, že napriek tomu, že som extrovertná, po väčšine veselá osoba, nemám rada zmenu prostredia. Bojím sa nového podnájmu, kamarátov, mesta a rovnako to bolo aj s Prahou. Prišla som tu z malinkého Sliača a nevedela som sa stotožniť s myšlienkou, že budem v metre cestovať sama. “Veď ťa tam môže niekto zabiť,” ako by povedala moja starostlivá maminka, love U Hanka. Vtipné je, že prvý mesiac som bez Daniela do metra ani nenastúpila. Radšej som prešla kilometre pešo alebo riskla svoj život v električke.

Veľa krát som menila svoj “domov” a zistila som, že je pár vecí, ktoré keby som urobila hneď na začiatku, ľahšie by sa mi dýchalo. Tento návod je smerovaný najmä ľuďom, ktorí vedia, že v novom meste plánujú ostať dlhšie a možno aj celý život.

V prvom rade, som si mala hneď na začiatku kúpiť “lítačku” a neriešiť hore-dole lístky. Človeka len navšte, keď musí hľadať nielen správnu a čo najkratšiu cestu, ale aj automat, kde si zakúpi lístok, bez ktorého sa necestuje. Pre úplnú adaptáciu do nového prostredia je nápomocné čo najskôr zanechať všetky povinnosti v predchádzajúcom zamestaní (meste, krajine). Ak chcete začať nový život na novom mieste, je veľmi náročné fungovať na dvoch miestach naraz. Mne sa to úplne nepodarilo, lebo som veci málo premyslela a bolo pre mňa strašne náročné fungovať v Prahe a zároveň mať nejaké záväzky na Slovensku, kvôli ktorým som musela často cestovať.

Ďalší, veľmi dôležitý krok sú úrady. Ja som až od dnes pražská podnikateľka a nebolo múdre riešenie to odkladať na siedmi mesiac čo tu žijem. Ak sa človek nezamestná a plánuje si “ísť svoje” je potrebné to čo najskôr riešiť aj úradne. U mňa to vyhorelo hlavne kvôli zdravotným problémom. Mala som slovenskú živnosť, slovenské poistenie a jasné nejaké tie naliehavosti sa dajú vykecať, ale zvyšok si u lekárov musíte zaplatiť. Keď sa stane niečo veľmi nepríjemné a okrem zdravia sa riešia aj úrady… no mohla som byť múdrejšia. Je to dosť nevýhodné a mne dnes padol balvan zo ❤, lebo konečne tu mám živnosť, zdravotké poistenie,  nájdem si dobrých doktorov a budem sa tu cítiť viac ako doma. V mojom prípade k tomu patrí aj takáto starostlivosť.

Tento článok vám môže pomôcť a verím, že aj pomôže. Ako čerešničku na torte chcem napísať, že nebojte sa nových priateľstiev. Neznamená to, že zahadzujete tie staré, len sa posúvate niekam inam. Ja som si dnes zavolala s mojou spolužiačkou zo strednej a naše priateľstvo je tak silné, že aj keď sa počujeme po niekoľkých mesiacoch, je to ako keby sme boli spolu včera na káve. Skutočné priateľstvá ostanú ∞ forever ∞ a aj keď sa niečo zmení, to puto jednoducho ostane. ❤

batoh: Bee-sting  sandálky: Topánkovo   okuliare: Letný hit