utorok, 25. júla 2017

KAMKA, NIE SI V TOM SAMA.

Posledné dni sa zamýšľam nad tým, či je vôbec možné žiť bez strachu a ak áno, chcela by som to dokázať v čo najväčšej miere. To, že sa budím s úsmevom na tvári a aj v hovienku nájdem tri pozitíva ešte neznamená, že sa ničoho nebojím. Napríklad, po vyliečení mojej zlomenej kosti som zistila, že síce kosť je zdravá, ale v 24 rokoch mať za sebou dve únavové zlomeniny nie je úplne ok a trochu sa bojím o svoje zdravie. Budete sa smiať, ale ako sa mi podarilo schudnúť, tak sa občas bojím, že zas priberiem a budem tučko ako kedysi (ok, slovo tučko som prehnala :D). Tiež sa bojím dlhého cestovania a keď hrmí? Záchranou je len skryť sa pod perinu, tam ma totiž nemôže trafiť blesk. No je to normálne? Podľa mňa myšlienky strachu budú prichádzať každý deň, lebo strach nás vzďaľuje od pokoja a od lásky. Od Boha. O to ide "čivave". Ja som sa však naučila jednu dôležitú vec. Jediné, čo to dokáže premôcť je modlitba. Už som o nej písala aj v minulom príspevku. Stále viac si uvedomujem aká je dôležitá a ako nás môže posunúť. 

Kamarátka moja, postupne môžeš prekonať každý strach a neboj sa, nie si jediná, ktorá bojuje. Hlavne je dôležité si vedieť nahlas povedať, čoho sa bojím, aby som si v zápätí z toho mohla urobiť srandu. Naozaj, smiech lieči. Všetko, čoho sa bojíte, vysmejte. Úplne z chuti a tešte sa z toho ako viete strach prekonať. Kto ma už niekedy počul rozprávať nahlas nejaký príbeh z môjho života, tak presne vie, že do super ťažkých pasáží príbehu vložím srandu na uvoľnenie situácie a smejem sa z toho, ako som kedysi zmýšľala a teším sa z toho, ako to je za mnou. Už sa mi podarilo zvíťaziť viackrát nad strachom a čím skôr si poviem, že čivava už vie, kde je jej miesto, tým skôr budem žiť v pravej slobode.
Prajem aj Vám aj sebe, aby sme sa postupne naučili žiť v pokoji a láske. Aby naše duše boli slobodné a my sme mohli voľne dýchať v každej napätej situácii. Viete ako keď sa postavíte na lúku, máte krásne šaty, fúka vietor a vy sa usmievate. Milujem ten pocit!





Samozrejme ak píšem o úprimnom úsmeve, ten môj nie je úplne fotogenický, ale maximálne autentický. Ešte, že mám na sebe pekné šaty z háemka (H&M). Vzhľadom na moje zranenie si v bielych sandálkach ešte nemôžem úplne vykračovať, ale aspoň som ich mohla pre vás nafotiť a pochváliť sa novou poéziou v mojej knižnici. Však sú krásne? 
Zajtra odchádzam na dovolenku do Prahy. Veľmi sa tam teším na všetko.. fajne jedlo a chai latte a jasné, aj na priateľov. Majte sa krásne!



šaty, doplnky: H&M, sandálky: Topánkovo


2 komentáre :